Pich - Pich

Hlásim sa v poradí s druhým článkom o prípravách na cestu do Thajska. Ten veľavravný názov hovorí o očkovaní, ktoré sme museli podstúpiť. Dúfam, že nikoho z Vás ani len nenapadlo, že už sme tam a článok sa bude týkať sex-turizmu. Veď každý kto ma pozná vie, že som čistá ako ľalia a na nič nemravné ani len nepomyslím. Hneď na úvod však musím podotknúť, že tento článok bude skôr informačný ako príbehový. Aj keby som mohla opisovať to, ako som si sadla do ordinácie, oči som mala vypleštené, ruky roztrasené od strachu a lekár ledva ledva minul moje oko a pichol ma do ramena. Ale veď na očkovaní bola už isto väčšina z Vás, tak to zrejme nie je potrebné.

Tak teraz pekne po poriadku, aby v tom nebol chaos. Kde sa dať očkovať? Teraz budem trošku diskriminačná, ale keďže som z Bratislavy, tak sa zameriam práve na toto mesto. V hlavnom meste sa dá očkovať skoro vo všetkých zdravotných strediskách. My sme sa zamerali hlavne na referencie, ktoré sme našli na internete. Keďže sme nechceli, aby nás očkoval hocijaký mäsiar, tak sme sa nakoniec rozhodli pre súkromný Inštitút očkovania a cestovnej medicíny, ktorý nájdete na Teslovej ulici.

Lekár nás hneď pri telefonickej objednávke pochválil, že sme sa ozvali dostatočne včas a nenechali sme si to na poslednú chvíľu. Predsalen chvíľu trvá, kým sa očkovacia látka dostane do tela. Hneď po príchode do inštitútu sme si v čakárni vyplnili dotazník. Je to vlastne súhlas o tom, aby Vás mohli očkovať. 

Pripravte sa na otázky:

      1)      Máte alebo v uplynulých 2 týždňoch ste mali akútne horúčkovité ochorenie?

      2)     Užívali ste v posledných 2 týždňoch antibiotiká?

      3)      Máte chronické ochorenia? (leukémia, rakovina, cukrovka, astma...)

      4)      Máte alergiu na nejaký liek?

      5)      Máte alergiu na vaječný bielok?

      6)      Užívate nejaký liek na ovplyvnenie imunity?

      7)      Máte krvé ochorenie, užívate liek proti zrážaniu krvi?

      8)      Boli ste v priebehu posledného mesiaca očkovaný nejakou vakcínou? 

      9)      Ste tehotná?

Po príchode do ordinácie sme boli oboznámení s tým, že žiadne z očkovaní nie je do Thajska vyslovene povinné. Pár z nich je čisto odporúčaných a je na nás, či si ich dáme. Medzi odporúčanými je napríklad očkovanie proti žltačke A aj B. S tým sme samozrejme súhlasili, keďže sa to zíde okrem exotických krajín aj v nášom malom Slovensku. Toto očkovanie je v troch dávkach – dve už máme za sebou, tak nás čaká ešte tretia. Ďalej sme sa nechali nahovoriť na brušný týfus, ktorý je vraj v Thajsku rozšírený. Ten sa očkuje iba raz. V neposlednom rade išlo o besnotu. Veď v Bangkoku všade poskakujú tie malé opice, kradnú čo sa dá a pri tom nás budú obkuskávať. Teda, aspoň tak nejak si to predstavujem. Tá sa očkuje v troch dávkach s tým, že štvrtá sa dáva potom po roku. Na záver sa dáme preočkovať proti tetanu. Ten sa očkuje ešte v detstve a musí sa preočkovať po pätnástich rokoch, tak ohľadom toho budem musieť kontaktovať moju obvodnú lekárku. Po každom pichaní nám bolo povedané, že na to, aby sa látka dostatočne vstrebala, tak sa tri dni nemá piť alkohol, nemá sa vykonávať fyzicky náročná práca a nemajú sa jesť nezdravé mastné jedlá. Ale keď si to tak vezmete, tak je celkom nechutné, že teraz mám v sebe vstreknuté všetky tieto choroby. Desí ma to. V ruke som cítila celý deň nepríjemný tlak z pichanca a dosť ma to bolelo. Bože ako ja raz budem rodiť, to ozaj neviem.

Očkovanie je celkom drahé, ale určite je to potrebné na to, aby sme si nemuseli z nejakých dôvodov skrátiť dovolenku. Cenník jednotlivých očkovaní:

Ochorenie	Cena za dávku	Dĺžka ochrany
HEPATITÍDA A	35 €	30 rokov
HEPATITÍDA B	22 €	30 rokov
HEPATITÍDA A+B	55 €	30 rokov
BRUŠNÝ TÝFUS	25 €	3 roky
TETANUS, ZÁŠKRT, ČIERNY KAŠEĽ	24 €	15 rokov
ŽLTÁ ZIMNICA	43 €	10 rokov
BESNOTA	24 €	Preočkovanie každých 5 rokov
MENINGOKOKOVÁ MENINGITÍDA	65 €	8 rokov
PNEUMOKOKOVÉ INFEKCIE	45 €	15 rokov
JAPONSKÁ ENCEFALITÍDA	120 €	2 roky
CHOLERA	45 €	2 roky
KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA	27 €	5 rokov

 

Na záver by som už len dodala, že v tomto očkovacom inštitúte sme sa stretli s milým a profesionálnym prístupom, tak môžeme len odporúčať. 

Thajsko - Letenky kúpené!

Tak sa znovu ozývam. Určite si pamätáte môj blog o Austrálii. Nechci se chlubit, ale bol celkom úspešný, a preto som sa rozhodla v ňom pokračovať. Od dovolenky u Protinožcov prešli už dva roky. Hej, odvtedy sme síce boli na kopec výletoch, ale asi by nebolo až také zaujímavé čítať o výlete na Kolibe, či na Železnej Studničke. Chcelo to niečo väčšie, zaujímavejšie, úžasnejšie, a to...chvíľka napätia, ešte jedna chvíľka...áno, Thajsko! Hmm, asi ste neboli až takí napätí, keďže to máte v nadpise, ale nevadí. Áno, áno, áno...krajina úsmevov a najväčší vývozca orchideí na celom svete. No bohužiaľ aj cieľ bombových útokov dva dni po sebe. Kvôli týmto nepríjemnostiam sme zvažovali našu cestu, ale prišli sme k záveru, že ideme až v decembri, po uliciach posilnili bezpečnosť a náhoda je naozaj blbec, čiže v tejto dobe sa niečo takéto môže stať ozaj všade. Samozrejme, keby sa tam útoky opakovali častejšie, tak to patrične prehodnotíme. No zatiaľ sa tešíme na cestu plnú skvelých zážitkov, ktorú prežijeme v zdraví. Tentokrát v Thajsku nemáme nikoho, takže si všetko zabezpečujeme a hradíme sami. Život tam je ale veľmi lacný. Do článkov budem pridávať aj praktické rady, ktoré sa budú týkať napr. cien v Thajsku, nevyhnutných dokladov, potrebných vecí a povinných očkovaní.

Odlietame 5.12.2015 z Viedne a prílet máme naplánovaný na 1.1.2016. Takže opäť nebudem doma ani na Vianoce ani na Nový Rok. Je to hlavne z toho dôvodu, že mi to tak vychádza z dochádzkov do školy, keďže máme povolených len pár absencií a v tomto období je viacero sviatkov. Asi mám nejakú úchylku na dlhé lety alebo čo, ale tentokrát letíme len 17 hodín. Oproti Austrálii, kam sme cestovali 24 hodín, je toto naozaj „len“. Veď už 7 hodín hore – dole. Teda, v tomto prípade dúfam, že len hore. Ako som už spomínala, tak letíme z Viedenského Schwechatu do Kataru, čo je polostrov v Perzskom zálive – to nám potrvá 7 hodín. Potom tri hodky pobudneme na letisku a ďalších 10 hodín už letíme priamo do Bangkoku, čo je hlavné mesto Thajska. Nie že by som Vás podceňovala. Ja viem že to všetci isto viete, iba že by nie.

Pribúdať budú pravidelné články, a taktiež plánujem dávať oveľa viac fotiek ako z Austrálie. Uznávam, na to že sme tam boli mesiac, tak ich bolo ozaj málo. Moja vina. Každopádne sa môžete tešiť na zážitky zo 4-dňového potápačského kurzu, ktorý plánujeme a dúfame, že sa nám podarí všetko zariadiť. Ak si pamätáte ako som dopadla pri tomto pokuse v Klokanove, tak pevne verím, že história sa nebude opakovať. Ak si však predsa len neviete spomenúť (nie je Vám hanba?!), tak sa k tej vtipnej situácií môžete vrátiť v článku Cesta na sever. Zaujímavosťou však je, že tento kurz vedú Slováci, tak sa minimálne nebudem obávať nejakej jazykovej bariéry. Ďalej sa dozviete o dni strávenom so slonmi. Aby som hneď na začiatku upokojila zveromilov, tak treba povedať, že sa nejedná o cirkusové slony. Je to istý sirotinec, o ktorých sa ich majitelia nemohli alebo nevedeli postarať. Preto je zriadené niečo takéto, kde s týmito majestátnymi zvieratami strávime deň plný kŕmenia (my budeme kŕmiť slonov, nie oni nás), čistenia a na záver kúpanie sa so slonmi. Bože, ja budem dojatá. Už teraz sa vidím. Ak sa potom zo správ dozviete, že po Bratislave chodí psychopat, ktorý si venčí slona, tak reč bude určite o mne. Potom mám v pláne ochutnávať rôzne špecialitky z pouličných trhov. Aby ste vedeli, tak to budem robiť len a len kvôli Vám, aby som mohla spraviť autentické videá. Možno pripojím aj videá s tým, čo bude nasledovať hneď po zjedení nejakého chrumkavého cvrčka. Ale nie, to by ste asi nechceli vidieť. Určite sa s Vami podelím aj o thajskú masáž, čo by bol hriech, kebyže si ju v Thajsku nedám. Článok bude aj o budhistických chrámoch a o najkrajších plážach na svete. A keďže mám rada turizmus, tak sa rozhodne vyjadrím aj k  sex-turizmu (nie že by som ho skúšala na vlastnej koži, preboha!), kde sa na ulici z krásnych Thajok vykľujú krásni Thajci. No ale dosť bolo! Šak kto to potom bude čítať, keď Vám teraz všetko prezradím. To ste mali zatiaľ len takú koštovku a čoskoro sa ozývam s ďalšími informáciami.

A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

• So sebou si stačí zobrať len pas. Keďže ideme na menej ako 30 dní, tak víza dostaneme na počkanie na letisku. Našťastie to nie je taký zložitý proces ako pri ceste do Austrálie. 
• Čo sa týka leteniek, tak ceny sme si porovnávali na stránke Google Flights, ale nebookli sme hneď najlacnejšie, čo nám vybehli – najprv sme si pozreli na prehliadači recenzie na jednotlivé letecké spoločnosti a až na základe toho sme sa rozhodli. Za spiatočnú letenku sme dali 618€ a letíme spoločnosťou Qatar Airways.
• Ubytovanie na prvé dve noci hneď po prílete do Bangkoku sme riešili už teraz. Predsa len je ešte z čoho vyberať. Klasicky sme hľadali cez Booking alebo na stránke Agoda.

 Čoskoro sa opäť ozývam a keby ste mali nejaké otázky, tak sa kľudne pýtajte J

Frequently Asked Questions

          A už naozaj posledný článok v podobe FAQ, teda často kladených otázok, ktoré som dostala prostredníctvom Facebooku. 

1) Sú Austrálčania niečim výzorovo typickí? (Peťuš)
V Austrálii je viac cudzincov ako domácich, ale medzi typických Austrálčanov môžem zaradiť Aborigincov. To sú pôvodní obyvatelia Austrálie, ktorí tam stále žijú a tí majú výzor špecifický, že keď sme ich videli na ulici, tak sme hneď vedeli že sú to oni. Sú tam braní ako u nás rómovia bohužiaľ, čo je celkom smutné, keďže tá krajina prvotne patrila práve im. Sú to v podstate bezdomovci, ktorí sa nevedeli prispôsobiť modernej spoločnosti. Vykrikujú po ulici alebo sme dokonca videli jednu v strede ulice si na zemi holiť nohy. :D Boli nižší, širší, tmaví a majú veľké rozčapnuté nosy. Určite by si ich hneď spoznala. :)

2) Kde sa ti páčilo najviac a prečo? (Dorotka)
Každý jeden zážitok, ktorý som tam prežila bol pre mňa niečím novým a dovtedy nezažitým, takže sa mi ozaj páčilo všade a všetko. Či už to bolo krásne mesto Cairns a ešte krásnejšia dedinka Kuranda. Alebo Veľký bariérový útes, let balónom, rôzne zoo, ktoré sme navštívili. Takže na túto otázku by som jednoducho odpovedala, že sa mi najviac páčilo v Austrálii. 

3) Je tam naozaj veľa hadov? (Lucka R.)
Vraj hej. Našťastie sme nemali to šťastie stretnúť sa s nejakým osobne okrem tých v zoo. Aj napriek tomu, že ich tam ževraj žije okolo 140 druhov. Ale vždy keď sme išli cez lesy, tak aspoň ja som dupala, lebo to je na ich odplašenie. A ešte som počula aj také, že keď tam ideš do lesa (džungle), tak si máš do topánok vsunúť také tie dosky na krájanie, čo sa používajú v kuchyni a previazať si ich niečim. A to na to, že keď na nejakého toho fešáka skočíš a bude ťa chcieť štipnúť, tak rovno narazí hlavou do podložky. :D 

4) Nejaké typické, tradičné jedlá? (Lucka D.)
Hneď ako prvé sme ochutnali ich najtypickejšie jedlo, a to takzvaný Vegemite. Je to extrakt alebo pasta, nátierka z kvasníc tmavohnedej farby. Jedli sme to na hrianke so šunkou a syrom. No, moje najobľúbenejšie jedlo to teda nebude. :D A ešte takým typickým by som nazvala všetko tropické ovocie, ktoré im tam rastie.  Majú tam len cez 30 druhov manga, čo vyriešilo moju dilemu, že prečo mi raz chutí a raz nie a potom že som vlastne stále jedla iný druh. :D A tiež papája, ktorú som dovtedy poznala len ako sušené ružové kocečky v sáčku. A musím sa vyjadriť aj k vode, na ktorú som si za celý mesiac nezvykla a neustále sa mi zdala strašne horká! :D 

5) Do ktorej strany sa točí voda v záchode? (Simča)
S ťažkým srdcom musím uznať, že som vodu v záchode bohužiaľ neskúmala. :D Ale podľa toho, že sú tam ozaj všetky veci naopak, tak by som sa nedivila, keby sa točila do opačnej strany ako u nás. A vlastne. Do ktorej strany sa točí voda tu? :D A k tým protinožeckým veciam patrí volant na pravej strane a chodenie zas po ľavej strane chodníka. Keď sme prechádzali cez prechod, tak sme tak isto museli pozrieť vždy napravo a potom naľavo z čoho sme boli takí zblbnutí že sme väčšinou robili už len krúživé pohyby hlavou na všetky strany. :D A v neposlednom rade, keď som si myslela, že dvere od domu zamykám, tak som ich neustále odomykala a keď som si chcela otvoriť dvere, tak som stále zamykala. :D 

6) Aký je životný štýl obyvateľov a čo patrí medzi ich záľuby? (Zuzka)
Tu by som povedala staré známe "koľko ľudí, toľko chutí". Keďže tam majú veľa viničov a produkujú ich do celého sveta, tak je tam veľa vínomilovníkov. Taktiež tí čo majú domy, tak sa venujú svojím záhradkám a pestujú si tam zeleninu, ktorú si tu môžeš akurát tak kúpiť v obchode. Ako napríklad fenikel alebo rukola. Čo sa týka typických športov, tak je tam veľmi rozšírený kriket, rugby a jazda na koňoch. A ohľadom životného štýlu som mala pocit, že sa tam všetci snažia žiť bio, eko, natural, ale hlavne že v potravinách ti dajú nákup asi do desiatich plastových tašiek, keď si kupuješ tri veci. :D 

7) Kvôli čomu sa oplatí ísť do Austrálie? (Paťo)
Kvôli Opere, kvôli Harbour bridge, kvôli držaniu koaly, kvôli krmeniu klokanov, kvôli potápaniu vo Veľkom bariérovom útese, kvôli dedinke Kuranda a mestu Cairns, kvôli teplu, kvôli letu balónom, kvôli ohňostroju na Nový rok, kvôli prechádzkam džunglou, kvôli kúpaniu vo vulkanickom jazere a lagúne, kvôli Bondi beach a ostatným nádherným plážam, kvôli neskutočne milým ľuďom, kvôli spoznaniu iného sveta. Tak čo, presvedčila som ťa? :) 

8) Naozaj ťa tam chce každý hmyz, plaz, ryba a cicavec zabiť? Je tam veľa pavúkov? (Igor)
No malo by to tak byť keďže tam žije okolo 30 najjedovatejších zvierat na svete. Mojej známej známa bohužiaľ natrafila v Austrálii na nejakého zablúdeného komára a dostala maláriu. Ale mňa nič zabiť nechcelo okrem dvoch detí Vladovej sestry, ktoré na mňa občas robili útoky. :D  Ešte pred naším príchodom sa našla v záhradke domu, kde sme bývali čierna vdova. A ja som sa raz stretla v sprche so švábom a potom po mne liezol v aute a krik som spustila taký, ako keby sme sa minimálne prevracali. :D Ale dokonca aj malé mravce štípali ako najaté. Čo sa týka rýb, tak nejaký ten žralok sa tam nájde každý deň a  po plážach boli normálne siete proti nim. A pavúka som nevidela žiadneho chlpatého, ale na takého jedného macka sme natrafili v lese na obrovskej pavučine. 

Ak máte nejaké otázky, tak kludne do komentárov. 

Zatiaľ sa lúčim na dobu neurčitú :) 

Lenka :) 

Posledné chvíle v Klokanove

          Čas sa krátil a nám ostal posledný týždeň na tomto nádhernom mieste na svete. Ako inak, aj posledný týždeň sme využili aktívne. Na Vianoce sme od Lucie dostali perfektný darček v podobe poukazov do troch ľubovoľných múzeí, ktorý si sami vyberieme. 

          Tak sme sa teda vybrali do svetoznámeho múzea voskových figurín Madame Tussaude. Veľká sranda bola hlavne to, že sme si so slávnymi hviezdami mohli robiť čo sme chceli. O nejaké obchytkávačky a objímačky tam teda núdza nebola. Odfotili sme sa napr. s Kylie, Rihannou, Brad-om a Angelinou...ale aj s nejakou pre nás neznámou aboriginkou, ktorej sme vyštípali líčka. Super bolo na múzeu to, že sme mohli ísť k figurínam úplne blízko a nebola pred nimi nejaká páska alebo čo. Tiež sme si mohli dávať na fotenie rôzne parochne, oblečenie, ktoré tam mali k dispozícii. Väčšina vyzerala ozaj realisticky a stalo sa nám napríklad to, že sme išli okolo jednej "figuríny" a Lucia na nás:"Odfotíme sa aj s týmto?". A keď sme sa už k nemu blížili, tak on si normálne odišiel. :D 

       










           Ako druhé sme si vybrali Wild Life, čo bola tiež ZOO, ale konečne sme videli aj zvieratá, ktoré sa nám v predchádzajúcich zoologických úspešne skrývali. Napríklad z  takého wombata som videla vždy len zuby a tu sme ho konečne videli v plnej kráse. No neskutočne rozkošný bol. Je to niečo ako zakrpatený medveď a pri chôdzi sa prevaluje z jednej strany na druhú. Tiež sme tam mali možnosť vidieť krokodíla, ktorého málo nenarástlo, keďže toto bol morský a mal okolo 4 metrov, riadny macek. Bohužiaľ alebo našťastie sme nemali tú česť vidieť ho vo voľnej prírode. Aj keď nápisov "Dangerous, crocodiles!" bolo neúrekom. 

       







          Ako posledné sme sa vybrali do morského aquarka (Sea Life), v ktorom nám nad hlavami plávali žraloky, veľké raje a dokonca aj morská krava, ktorá si žula kapustu ozaj ako krava. :D A viete čo som ešte videla, o čo som prišla pri potápaní? Áno správne, Nema plávajúceho si v sasankách. Och, už nikdy to pre mňa nebude Clown fish. Mala som možnosť dotknúť sa aj hviezdice, ktorá bola na dotyk ako hviezdica. :D Tvrdá a drsnejšia. 

         









          V týchto dňoch sme mali šťastie a v Sydney sa konali preteky plachetníc. Konajú sa len raz ročne, plavia sa tri dni a ich cieľ je Tasmánia. Je to celkom veľká udalosť. Najlepšie bolo, keď prešli plachetnice okolo miesta, kde sme stáli, tak sa všetci ľudia rozbehli a  nasledovali ich. Parádny zážitok ako sa ľudia z toho tešili, fandili im a prežívali to. 

      









          Keď už som pri tých lodiach, tak sme sa aj úplnou náhodou dostali na 4 obhliadkové lode. Prvá bola vikingská loď, na ktorej sme si mohli vyskúšať aj prilbu vikongov. Druhá bola starodávnu loď, v ktorej sme išli aj do podpalubia a boli sme v extrémne nízkych priestoroch. Čo mne až tak neprekážalo, ale môj drahý sa skoro musel plaziť. :D Videli sme tam rôzne kajuty pre ľudí vyšších a nižších vrstiev alebo aj starodávnu kuchynku. Na tretiu sme išli na vojenskú loď, kde boli rôzne zbrane, náboje a delá, z ktorých mi akurát tak chlpy stáli. A na záver sme išli do ponorky a nejedného človeka by tam chytili klaustrofobické stavy. Strašne úzke priestory a o veľkostí postelí a jednotlivých kajút ani nehovorím. 

          






          Náš mesiac ukončila čerešnička na torte. Bol to ďalší a posledný prenádherný zážitok, ktorý sa navždy zapíše do mojích spomienok. A to druhý najväčší ohňostroj na svete hneď po tom NewYork-skom. Keď sme si pozerali na internete, ako v ten večer pôjdeme do mesta, keďže bola odmedzená doprava, tak sme sa trošku zdesili. Totižto mapka s miestami sledovania ohňostroja bola jedno červené more s nápismi "closed". Buď boli miesta zaplnené alebo jednoducho kúpené, za ktoré si ľudia zaplatili aj 400$. Lístky je potrebné si kupovať čo najskôr, lebo už v septembri sú vypredané. 

          Nevzdávali sme sa a štyri hodinky pred polnocou sme sa vybrali do mesta. Obrovské množstvo ľudí nám občas bránilo v pohybe, ale boli sme neoblomní a išli sme si za svojím cieľom. Uznajte, kebyže nezažijeme ohňostroj v Sydney, tak ako keby sme tam ani neboli. Dostali sme sa na jedno miesto, kde bolo veľa ľudí a mysleli sme si, že to je to správne. Ale opak bol pravdou a na to, aby som so svojou výškou niečo videla, tak by som musela zbúrať jeden dom a schytal by to aj jeden strom.

          Tak sme teda išli hľadať ďalej a lepšie miesto sme snáď ani nemohli nájsť. Najväčší ohňostroj ide vždy z Harbour Bridge a viete kde sme sedeli? Úplne kúsok od neho, kde sme mali výhľad aj na Operu, ktorá práve oslavovala 40. výročie od jej postavenia. Usadili sme sa na zem a boli sme pripravení ešte na tri hodky čakania. To nám spríjemnila prehliadka lodí ozdobených svetlami v tvare opery alebo šampanského. 

          Pred tým poriadnym polnočným ohňostrojom bol jeden "detský" o deviatej, ktorý bol väčší ako všetky dokopy, ktoré som v živote videla. A potom bol ešte taký malý skúšobný o pol jedenástej. Nakoniec prišla dlhoočakávaná chvíľa, všetci sme sa postavili a už to išlo...3...2...1...Happy New Year. A rachot najväčší, ohňostroj nie len z mosta a z opery, ale zovšadiaľ. Nevedeli sme, kam máme skôr pozerať. Len jedna dosť nepríjemná vec sa nám stala, čo bola naša chyba a to, že sa nám po pár záberoch vybil foťák, preto prikladám video z YouTube-u: http://www.youtube.com/watch?v=gQAZ3yfjoh0

         

           Tak obrovský a nádherný ohňostroj som v živote nevidela a možno už ani neuvidím. Celé to bolo prekrásne, ale posledná minúta nemala chybu. Mala som pocit, že tá bola búrlivejšia ako celý ohňostroj. V tej chvíli sa rozohňostrojovalo ešte viac, z mosta padol zlatý závoj a všetci sme zostali v nemom úžase. Zrazu všetko stíchlo, nasledoval búrlivý potlesk, úsmevy na tvárach ľudí a slzy od dojatia v ich očiach. Takýmto veľkolepým divadlom skončila naša dovolenka plná splnených prianí, nádherne prežitých chvíľ a dobrodružstiev, na ktoré nikdy nezabudneme. A keby sa k tomu náhodou blížilo, tak si predsa otvoríme tento blog, ktorý mi slúžil aj ako denníček. A dúfam, že sa vám páčil aspoň tak, ako nám dovolenka v Klokanove. Snáď sa nabudúce stretneme pri ďalšom mojom cestovateľskom zážitku.

S pozdravom

Vaša Lenka :) 

Posledné fotky: 

Austrálsko-Grécko-Slovenské Vianoce

          Tohtoročné Vianoce sme trávili trošku inak a trošku neeurópsky. V prvom rade musím povedať, že som sa stále sťažovala na počasie, ktoré samozrejme nedovoľuje mať vianočnú náladu. A ono si to vysvetlilo inak a celý deň pršalo a bolo chladnejšie. Normálne som si musela dať na tielko aj sveter, no chápete to? 

          A teraz pekne po poriadku ako prebiehali moje sviatky v Austrálii. Keďže Vladova sestra Lucia je Slovenka a jej muž George je Grék, tak pravých austrálskych vecí bolo len zopár. Keď sa tu blížia Vianoce, tak si to zaručene všimnete, lebo ozdobený je skoro každý dom. Na štedrovečerne pripravený stôl sa dá takzvaný "Christmas Bonbon", čo vyzerá ako veľká salónka. Ty ťaháš za jednu stranu a človek sediaci pri tebe ťahá druhú a keď sa roztrhne, tak odtiaľ vypadne malý darček. Tešila som sa ako malé dieťa, keď mi vypadol prívesok srdiečko. 

"Christmas Bonbon"

          Zachovali sa aj typické slovenské zvyky, tak som sa cítila vianočne. Namiesto štedrovečernej večere bol ale štedrovečerný obed, lebo George s Luciou majú dve malé deti a tie už sa nevedeli dočkať, kedy príde Santa Claus. Ozdobený sme malý stromček v izbe. Nie, žiadnu ozdobenú palmu si nepredstavujte. A po celom dome samozrejme rozvoniavanala úžasná kapustnica, ryby, rezne a koláče rôznych druhov. Pred obedom sme si aj prekrojili jabĺčko, čo zvykneme robiť aj doma. S tým, že ak tam bude hviezda vnútri, tak budeme celý rok zdraví. Po obede nasledovalo vykúkanie detí z okna, kedy už príde Santa. Potom sme všetci pobehovali po dome a nosili darčeky pod stromček. Napokon môj Santa (Vlado) zazvonil na zvonček a to bol signál pre deti, že Santa ich už navštívil a pod stromčekom im nechal veľké prekvapenia. Keďže sme s Vladom celý rok poslúchali, tak aj nám doniesol krásne darčeky. Keby sme sa riadili presne tým, aké majú Aussie-ci (Austrálčania) tradície, tak by sme si 24. dali večeru a až 25. ráno by sa dostávali darčeky a hneď potom by sa išlo ma pláž so Santa Clausovskými čiapkami a poskákali by sme do mora spolu s ďalšími desiatkami "Santov". Ale keďže bolo počasie také, aké bolo, tak sme mohli ísť akurát tak viete kam. 

Poslúchali sme

          Lenže to nám absolútne nevadilo, keďže sme aj tak mali 25. dosť zaujímavý program, a to v podobe Vianoc u pravých, nefalšovaných Grékov. Videli ste film Moja tučná grécka svadba? Tak to bolo niečo podobné až na to, že to nebola svadba ale Vianoce. Išli sme do veľkého domu jednej z Georgových sestier. Ten dom bol ozaj veľký, keďže sa tam napchalo okolo 80 Grékov + naša slovenská grupa. Fascinovalo ma, že ako sme sedeli, tak stále chodili noví a noví ľudia. Mená a rodinné príbuzenstvá som si prestala pamätať po prvých piatich ľuďoch. Ale keby ste tam zakričali "George", tak by sa na vás otočili porad šiesti. Dokonca tam bola aj malá Georgiana, ktorá mala meno po dedkovi. Ďalej mená ako Patriša, Makrína, Stefani a Angelina...sú u Grékov úplne bežné.

Grécko-Slovenské Vianoce 

          Čo sa týka darčekov, tak to nie je tak, že každý člen tejto veľkej rodiny kupuje 79 darčekov. Oni to vymysleli ekonomickejšie. Každý donese len jeden darček, ktorý dá pod stromček a potom si každý výbere poďla toho, ktorý sa mu najviac páči. Teda môžu sa rozhodovať len podľa toho, ako je to zabalené. Kupujú sa väčšinou darčeky do domácnosti, aby neprišlo k tomu, že si napríklad jeden z mnoho Georgov vyberie omylom dámske spodné prádlo. Všetci si posadali okolo vianočného stromčeka. Najbližšie k nemu sedelo 6 najstarších sestier, ktoré sú zároveň aj tvoriteľky celej veľkej gréckej rodiny a tie si vyberali darčeky ako prvé, potom nasledovali všetci ostatní. 

          Zvlášť sa mi páčila časť zameraná na jedlo. Ako hlavné jedlo mali grilované jahňa a potom nasledoval obrovský stôl plný najrôznejších špecialít a my sme chodili dokola a naberali sme si, na čo sme zrovna mali chuť. Dala som dokonca druhú šancu ústriciam, keďže na rybých trhoch sa mi neosvedčili, ale holt, moje najobľúbenejšie jedlo to asi predsalen nebude. A keď som si myslela, že viac jedla už nemôže byť, tak sa naplnil stôl rozličnými gréckymi-negréckymi dezertmi. 

Raj na stole 

          Nakonci sme sa so všetkými rozlúčili a ja som bola strašne rada, že som v Austrálii okúsila aj pravú Grécku kultúru. 

A ešte pár vianočných na záver.

Ho Ho Ho na Darling Harbour 

Santa lampy 

Keď s nimi len pózujeme, tak sa aj usmievame 

Grécke vianočné jahniatko

Vyzdobený

A ešte jeden

Prvé spoločné Vianoce 

Čarovná dedinka

          Zbalení sme na Cairns-kej stanici očakávali starobylý vláčik smerom do dedinky s názvom Kuranda. Išli sme cez džunglu s jednou prestávkou pri nádherných vodopádoch Barron Falls. A po hodinke sme sa dostali do už spomínanej Kurandy. Zistili sme, že ten názov v aboriginskom jazyku znamená liana v pralese. 

Kuranda Scenic Railway

          Ako prvé sme sa po príchode išli zložiť na hotel, z ktorého sme boli trošku vydesení. Snažila som sa totiž dostať do ďalšej miestnosti v našej izbe a zistila som, že už sa dobíjam do cudzej izby. :D Potom že sa pôjdeme niekam najesť, prejdeme sa mestom a na záver si všetko pofotím. Pamätáte si, ako som spomínala trh Glebe? Tak v takomto duchu sa niesla celá dedinka. Len s tým rozdielom, že k hipsterom a hippiekom sa pridali ešte aj rasta. :D Po celej dedine hrala pohodová hudba chytlavých bubnov, rozvoniavali vonné tyčinky, rôzne čaje a ľudia boli vysmiatí, farební a dreadatí. 

Kuranda

          Obedovali sme dobrú klobásu v nemeckej reštike. Čašníčky sme sa pýtali, prečo práve nemecká, tak nám povedala, že jej kamoška emigrovala do Kurandy pred 17-timi rokmi z Nemecka a asi si chcela domov pripomenúť takýmto spôsobom. Alebo to je proste biznis. :D Asi sa pýtate, prečo španielske, čínske a teraz už aj nemecké reštaurácie, ale tak na klokana alebo krokodíla v tej pravej austrálskej ozaj chuť nemám. Aj keď tomu agresívnemu klokanovi z Cairns by som to mohla vrátiť v podobe zjedenia jeho matky na obed. :D 

          Kuranda je dedinka snov, až na jeden malý problém. Keď sme sa vymotkali z hotela a boli sme po dobrom obede, tak pozeráme, že preboha všetky obchodíky, reštaurácie a kaviarne sú pozatvárané. Až na jeden bottle shop, obchod s fľašami, kde predávali alko a nealko. Tak sme sa rovno tam spýtali, že čo sa deje a dozvedeli sme sa, že oni majú na tejto dedinke najlepšiu pracovnú dobu na svete. Samozrejme nie pre zvedavých turistov ako sme my s Vladom. Pracujú od desiatej rána do tretej poobede, a ako povedal predavač, tak po tretej hodine to tam vyzerá ako mesto duchov. Ale našťastie atrakcie, ktoré sme tam mali naplánované, tak boli ešte otvorené. By ma šlahlo o zem keby nie. :D 

          Zamierili sme si to teda do Bird Worldu. Bola som presvedčená o tom, že nabehnem, roztiahnem ruky a porad desať ara papagájov na mňa naletí. Realita bola však trošku iná. Prechádzali sme sa po parku a žiaden vták nič, tak si hovorím, že sakra asi pre nich nie som dosť dobrá. Lenže ako sme prišli pod takú striešku s vtáčim zobom, tak si jeden nechutný vták povedal, pripadal mi ako zakrpatený sup, že moje vlasy budú to najlepšie pre jeho hniezdo. Napadol ma zozadu a vyšklbal mi polku hlavy, čo pri mojej bujnej hrive znamená, že mi tam nezostalo skoro nič. Potom reku, že si sadnem na lavičku a zrazu na mňa skočil taký malý papagájček, S tým sme sa celkom skamarátili. Extrémne ho zaujala červená farba v podobe mojich nechtov a gombíku na foťáku. 

Scarlet Macaw 

          Ešte sme sa zastavili vo svete motýľov. Keď sme prešli závesom, ocitli sme sa v úplnej rozprávke. Všade okolo nás si poletovali tých najpestrofarebnejších farieb. Niektorí sa tam aj párili, ale to už až také rozprávkové nebolo. :D Dokonca sme sa ocitli aj v takzvanej motýlej škôlke, kde boli všetky tie larvičky a húsenice. 

Prichytení pri čine 

          Na koniec dňa v Kurande sme išli ešte rôznymi cestičkami v džungli a názov tejto dedinky je ozaj trefný, lebo kde liana tam liana, všade samé liana. Ako som si prečítala ešte pre príchodom do Austrálie, tak v džungli treba silno dupať nohami, aby sme odplašili jedovaté hady. Takže som si chodila po lese a dupala som si nohami, ako sa na poctivú cestovateľku patrí. No čo vám poviem, vyzerala som ako debil, lebo som bola jediná, kto to robil. :D 

Džungloidné chodníčky 

          Noc na hoteli prebehla v úplnom porádečku, až na desivé sny o šváboch, s ktorými som sa našťastie stretla len raz v sprche. Ráno sme sa išli naraňajkovať a na moje prekvapenie boli pootvárané nejaké tie obchody, takže budú fotky aj z tohto čarovného miesta. Po raňajkách sme si to namierili na lanovkovú stanicu, kde sme mali kúpenú cestu nazad do Cairns. Lanovkou to trvalo hodinku s pol s dvoma prestávkami na prechádzky po lese. Na lanovke sme išli ponad džunglu džungloidnú a Cocoty nám lietali nad hlavami. A viete, čo som zistila? Že Cockatoo je vlastne Kakadu. To mi trvalo, čo. 

Výhľad z lanovky 

          V Cairnse sme si museli zobrať taxík na letisko, ktorý nás stál 32$. Toto nie je Trnava, kde študujem, kde sa za 2€ dostanem všade. :D Na letisku si chodil Santa Claus a bola som dojatá ako malé dieťa keď kričal: "Ho, ho, hóóó...Méééry Christmas!" a zamával mi. Ďalší článok bude o Austrálsko-Slovensko-Gréckych Vianociach. 

Nech sa páči pár ďalších fotiek na záver. 

Vo vláčiku

Scenic Railway

Lokomotíva

Vodopády na ceste do Kurandy

Prekrásna príroda 

Výhľad z vlaku

Z roku 1930

Vo vnútri

Prvotné zľaknutie

Eclectus Parrot

"Skočím po tebe jak šelma?" 

Strážca 

Nejaké papagáje

Motýľ

Ďalší

Skôr múra ako motýľ

O-ou

Takých veľkých by som nechcela stretnúť

Jungle

Kurandovský obchod

Kuranda

Čarovná cukráreň

Náš hotel

"Lesný obor"

Parazit, ktorý nás zaujal

Na lanovke