pondelok 25. novembra 2013

Úvodné slová - Austrália

Jedného upršaného aprílového dňa sme si s priateľom povedali, že už by mohlo byť konečne leto. Ale len tri letné mesiace nám stačiť nebudú, chceme viac, a preto sme spravili pár klikov a objednali letenky smer Austrália. A rovno na mesiac, veď čo budeme trochariť. No o leto na Slovensku sme sa ukrátiť nechceli, tak sme sa rozhodli, že tam pôjdeme v zime, a to konkrétne v decembri.

Nie nie, trepem, bolo to úplne inak. A už vôbec to nebolo také jednoduché. Takže pekne po poriadku. S myšlienkou ísť k protinožcom sme koketovali už dlhšie, ale až v štvrtom mesiaci tohto roku sme to začali realizovať. V prvom rade nás Austrália nenapadla len tak. Býva tam priateľova sestra, ktorá nás lákala na to, že budeme mať kde bývať a kúpime si už len letenky. Tie samozrejme nie sú lacná záležitosť, ale ak by sme si mali platiť aj hotel, tak na to ešte nejaký ten piatok musíme šetriť.



Keďže ideme ďaleko-preďaleko, potrebovali sme okrem leteniek a pasov aj víza. A ide vzdelávacie okienko, vízum je zjednodušene povedané povolenie od daného štátu, že cudzinec môže ísť na ich územie. Najprv nám omylom vydali pracovné víza, namiesto cestovných. Neskôr už poslali cestovné, ale obe na moje meno. Do tretice všetko dobré a po dvoch mesiacoch sme sa dočkali cestovných víz, jedny pre mňa a druhé pre Vlada (nechcem stále písať môj priateľ, je to príliš zdĺhavé). Nasledovali vybavovačky ohľadom poistenia a tiež zisťovanie si akých-takých informácií o Klokanove.

Viacerým ľuďom som hovorila, že sa chystám do Austrálie, a preto ma napadlo zobrať to tak komplexnejšie a založiť si blog. Vždy po pár dňoch Vám budem písať z druhého konca sveta, kde je všetko naopak. Aby som Vás trochu navnadila, tak sa isto dočítate aj o Vianociach a Silvestri v štyridsať stupňových horúčavách. Dúfam, že to pre Vás bude zaujímavé čítanie. Vidíme si o pár dní.

S pozdravom,
Vaša Lenka :)

P.S. V neposlednom rade by som sa chcela poďakovať Vladovi, ktorý mi pomohol prelúskať sa informačnými technológiami a založiť si tento blog, a ktorý mi aj celý čas bude pomáhať (a skús povedať, že nie! :D).