A už naozaj posledný článok v podobe FAQ, teda často kladených otázok, ktoré som dostala prostredníctvom Facebooku.
1) Sú Austrálčania niečim výzorovo typickí? (Peťuš)
V Austrálii je viac cudzincov ako domácich, ale medzi typických Austrálčanov môžem zaradiť Aborigincov. To sú pôvodní obyvatelia Austrálie, ktorí tam stále žijú a tí majú výzor špecifický, že keď sme ich videli na ulici, tak sme hneď vedeli že sú to oni. Sú tam braní ako u nás rómovia bohužiaľ, čo je celkom smutné, keďže tá krajina prvotne patrila práve im. Sú to v podstate bezdomovci, ktorí sa nevedeli prispôsobiť modernej spoločnosti. Vykrikujú po ulici alebo sme dokonca videli jednu v strede ulice si na zemi holiť nohy. :D Boli nižší, širší, tmaví a majú veľké rozčapnuté nosy. Určite by si ich hneď spoznala. :)
2) Kde sa ti páčilo najviac a prečo? (Dorotka)
Každý jeden zážitok, ktorý som tam prežila bol pre mňa niečím novým a dovtedy nezažitým, takže sa mi ozaj páčilo všade a všetko. Či už to bolo krásne mesto Cairns a ešte krásnejšia dedinka Kuranda. Alebo Veľký bariérový útes, let balónom, rôzne zoo, ktoré sme navštívili. Takže na túto otázku by som jednoducho odpovedala, že sa mi najviac páčilo v Austrálii.
3) Je tam naozaj veľa hadov? (Lucka R.)
Vraj hej. Našťastie sme nemali to šťastie stretnúť sa s nejakým osobne okrem tých v zoo. Aj napriek tomu, že ich tam ževraj žije okolo 140 druhov. Ale vždy keď sme išli cez lesy, tak aspoň ja som dupala, lebo to je na ich odplašenie. A ešte som počula aj také, že keď tam ideš do lesa (džungle), tak si máš do topánok vsunúť také tie dosky na krájanie, čo sa používajú v kuchyni a previazať si ich niečim. A to na to, že keď na nejakého toho fešáka skočíš a bude ťa chcieť štipnúť, tak rovno narazí hlavou do podložky. :D
4) Nejaké typické, tradičné jedlá? (Lucka D.)
Hneď ako prvé sme ochutnali ich najtypickejšie jedlo, a to takzvaný Vegemite. Je to extrakt alebo pasta, nátierka z kvasníc tmavohnedej farby. Jedli sme to na hrianke so šunkou a syrom. No, moje najobľúbenejšie jedlo to teda nebude. :D A ešte takým typickým by som nazvala všetko tropické ovocie, ktoré im tam rastie. Majú tam len cez 30 druhov manga, čo vyriešilo moju dilemu, že prečo mi raz chutí a raz nie a potom že som vlastne stále jedla iný druh. :D A tiež papája, ktorú som dovtedy poznala len ako sušené ružové kocečky v sáčku. A musím sa vyjadriť aj k vode, na ktorú som si za celý mesiac nezvykla a neustále sa mi zdala strašne horká! :D
5) Do ktorej strany sa točí voda v záchode? (Simča)
S ťažkým srdcom musím uznať, že som vodu v záchode bohužiaľ neskúmala. :D Ale podľa toho, že sú tam ozaj všetky veci naopak, tak by som sa nedivila, keby sa točila do opačnej strany ako u nás. A vlastne. Do ktorej strany sa točí voda tu? :D A k tým protinožeckým veciam patrí volant na pravej strane a chodenie zas po ľavej strane chodníka. Keď sme prechádzali cez prechod, tak sme tak isto museli pozrieť vždy napravo a potom naľavo z čoho sme boli takí zblbnutí že sme väčšinou robili už len krúživé pohyby hlavou na všetky strany. :D A v neposlednom rade, keď som si myslela, že dvere od domu zamykám, tak som ich neustále odomykala a keď som si chcela otvoriť dvere, tak som stále zamykala. :D
6) Aký je životný štýl obyvateľov a čo patrí medzi ich záľuby? (Zuzka)
Tu by som povedala staré známe "koľko ľudí, toľko chutí". Keďže tam majú veľa viničov a produkujú ich do celého sveta, tak je tam veľa vínomilovníkov. Taktiež tí čo majú domy, tak sa venujú svojím záhradkám a pestujú si tam zeleninu, ktorú si tu môžeš akurát tak kúpiť v obchode. Ako napríklad fenikel alebo rukola. Čo sa týka typických športov, tak je tam veľmi rozšírený kriket, rugby a jazda na koňoch. A ohľadom životného štýlu som mala pocit, že sa tam všetci snažia žiť bio, eko, natural, ale hlavne že v potravinách ti dajú nákup asi do desiatich plastových tašiek, keď si kupuješ tri veci. :D
7) Kvôli čomu sa oplatí ísť do Austrálie? (Paťo)
Kvôli Opere, kvôli Harbour bridge, kvôli držaniu koaly, kvôli krmeniu klokanov, kvôli potápaniu vo Veľkom bariérovom útese, kvôli dedinke Kuranda a mestu Cairns, kvôli teplu, kvôli letu balónom, kvôli ohňostroju na Nový rok, kvôli prechádzkam džunglou, kvôli kúpaniu vo vulkanickom jazere a lagúne, kvôli Bondi beach a ostatným nádherným plážam, kvôli neskutočne milým ľuďom, kvôli spoznaniu iného sveta. Tak čo, presvedčila som ťa? :)
8) Naozaj ťa tam chce každý hmyz, plaz, ryba a cicavec zabiť? Je tam veľa pavúkov? (Igor)
No malo by to tak byť keďže tam žije okolo 30 najjedovatejších zvierat na svete. Mojej známej známa bohužiaľ natrafila v Austrálii na nejakého zablúdeného komára a dostala maláriu. Ale mňa nič zabiť nechcelo okrem dvoch detí Vladovej sestry, ktoré na mňa občas robili útoky. :D Ešte pred naším príchodom sa našla v záhradke domu, kde sme bývali čierna vdova. A ja som sa raz stretla v sprche so švábom a potom po mne liezol v aute a krik som spustila taký, ako keby sme sa minimálne prevracali. :D Ale dokonca aj malé mravce štípali ako najaté. Čo sa týka rýb, tak nejaký ten žralok sa tam nájde každý deň a po plážach boli normálne siete proti nim. A pavúka som nevidela žiadneho chlpatého, ale na takého jedného macka sme natrafili v lese na obrovskej pavučine.
Ak máte nejaké otázky, tak kludne do komentárov.
Zatiaľ sa lúčim na dobu neurčitú :)
Lenka :)
pondelok 13. januára 2014
nedeľa 5. januára 2014
Posledné chvíle v Klokanove
Čas sa krátil a nám ostal posledný týždeň na tomto nádhernom mieste na svete. Ako inak, aj posledný týždeň sme využili aktívne. Na Vianoce sme od Lucie dostali perfektný darček v podobe poukazov do troch ľubovoľných múzeí, ktorý si sami vyberieme.
Tak sme sa teda vybrali do svetoznámeho múzea voskových figurín Madame Tussaude. Veľká sranda bola hlavne to, že sme si so slávnymi hviezdami mohli robiť čo sme chceli. O nejaké obchytkávačky a objímačky tam teda núdza nebola. Odfotili sme sa napr. s Kylie, Rihannou, Brad-om a Angelinou...ale aj s nejakou pre nás neznámou aboriginkou, ktorej sme vyštípali líčka. Super bolo na múzeu to, že sme mohli ísť k figurínam úplne blízko a nebola pred nimi nejaká páska alebo čo. Tiež sme si mohli dávať na fotenie rôzne parochne, oblečenie, ktoré tam mali k dispozícii. Väčšina vyzerala ozaj realisticky a stalo sa nám napríklad to, že sme išli okolo jednej "figuríny" a Lucia na nás:"Odfotíme sa aj s týmto?". A keď sme sa už k nemu blížili, tak on si normálne odišiel. :D
Ako druhé sme si vybrali Wild Life, čo bola tiež ZOO, ale konečne sme videli aj zvieratá, ktoré sa nám v predchádzajúcich zoologických úspešne skrývali. Napríklad z takého wombata som videla vždy len zuby a tu sme ho konečne videli v plnej kráse. No neskutočne rozkošný bol. Je to niečo ako zakrpatený medveď a pri chôdzi sa prevaluje z jednej strany na druhú. Tiež sme tam mali možnosť vidieť krokodíla, ktorého málo nenarástlo, keďže toto bol morský a mal okolo 4 metrov, riadny macek. Bohužiaľ alebo našťastie sme nemali tú česť vidieť ho vo voľnej prírode. Aj keď nápisov "Dangerous, crocodiles!" bolo neúrekom.
Ako posledné sme sa vybrali do morského aquarka (Sea Life), v ktorom nám nad hlavami plávali žraloky, veľké raje a dokonca aj morská krava, ktorá si žula kapustu ozaj ako krava. :D A viete čo som ešte videla, o čo som prišla pri potápaní? Áno správne, Nema plávajúceho si v sasankách. Och, už nikdy to pre mňa nebude Clown fish. Mala som možnosť dotknúť sa aj hviezdice, ktorá bola na dotyk ako hviezdica. :D Tvrdá a drsnejšia.
V týchto dňoch sme mali šťastie a v Sydney sa konali preteky plachetníc. Konajú sa len raz ročne, plavia sa tri dni a ich cieľ je Tasmánia. Je to celkom veľká udalosť. Najlepšie bolo, keď prešli plachetnice okolo miesta, kde sme stáli, tak sa všetci ľudia rozbehli a nasledovali ich. Parádny zážitok ako sa ľudia z toho tešili, fandili im a prežívali to.
Keď už som pri tých lodiach, tak sme sa aj úplnou náhodou dostali na 4 obhliadkové lode. Prvá bola vikingská loď, na ktorej sme si mohli vyskúšať aj prilbu vikongov. Druhá bola starodávnu loď, v ktorej sme išli aj do podpalubia a boli sme v extrémne nízkych priestoroch. Čo mne až tak neprekážalo, ale môj drahý sa skoro musel plaziť. :D Videli sme tam rôzne kajuty pre ľudí vyšších a nižších vrstiev alebo aj starodávnu kuchynku. Na tretiu sme išli na vojenskú loď, kde boli rôzne zbrane, náboje a delá, z ktorých mi akurát tak chlpy stáli. A na záver sme išli do ponorky a nejedného človeka by tam chytili klaustrofobické stavy. Strašne úzke priestory a o veľkostí postelí a jednotlivých kajút ani nehovorím.
Náš mesiac ukončila čerešnička na torte. Bol to ďalší a posledný prenádherný zážitok, ktorý sa navždy zapíše do mojích spomienok. A to druhý najväčší ohňostroj na svete hneď po tom NewYork-skom. Keď sme si pozerali na internete, ako v ten večer pôjdeme do mesta, keďže bola odmedzená doprava, tak sme sa trošku zdesili. Totižto mapka s miestami sledovania ohňostroja bola jedno červené more s nápismi "closed". Buď boli miesta zaplnené alebo jednoducho kúpené, za ktoré si ľudia zaplatili aj 400$. Lístky je potrebné si kupovať čo najskôr, lebo už v septembri sú vypredané.
Nevzdávali sme sa a štyri hodinky pred polnocou sme sa vybrali do mesta. Obrovské množstvo ľudí nám občas bránilo v pohybe, ale boli sme neoblomní a išli sme si za svojím cieľom. Uznajte, kebyže nezažijeme ohňostroj v Sydney, tak ako keby sme tam ani neboli. Dostali sme sa na jedno miesto, kde bolo veľa ľudí a mysleli sme si, že to je to správne. Ale opak bol pravdou a na to, aby som so svojou výškou niečo videla, tak by som musela zbúrať jeden dom a schytal by to aj jeden strom.
Tak sme teda išli hľadať ďalej a lepšie miesto sme snáď ani nemohli nájsť. Najväčší ohňostroj ide vždy z Harbour Bridge a viete kde sme sedeli? Úplne kúsok od neho, kde sme mali výhľad aj na Operu, ktorá práve oslavovala 40. výročie od jej postavenia. Usadili sme sa na zem a boli sme pripravení ešte na tri hodky čakania. To nám spríjemnila prehliadka lodí ozdobených svetlami v tvare opery alebo šampanského.
Pred tým poriadnym polnočným ohňostrojom bol jeden "detský" o deviatej, ktorý bol väčší ako všetky dokopy, ktoré som v živote videla. A potom bol ešte taký malý skúšobný o pol jedenástej. Nakoniec prišla dlhoočakávaná chvíľa, všetci sme sa postavili a už to išlo...3...2...1...Happy New Year. A rachot najväčší, ohňostroj nie len z mosta a z opery, ale zovšadiaľ. Nevedeli sme, kam máme skôr pozerať. Len jedna dosť nepríjemná vec sa nám stala, čo bola naša chyba a to, že sa nám po pár záberoch vybil foťák, preto prikladám video z YouTube-u: http://www.youtube.com/watch?v=gQAZ3yfjoh0
Tak obrovský a nádherný ohňostroj som v živote nevidela a možno už ani neuvidím. Celé to bolo prekrásne, ale posledná minúta nemala chybu. Mala som pocit, že tá bola búrlivejšia ako celý ohňostroj. V tej chvíli sa rozohňostrojovalo ešte viac, z mosta padol zlatý závoj a všetci sme zostali v nemom úžase. Zrazu všetko stíchlo, nasledoval búrlivý potlesk, úsmevy na tvárach ľudí a slzy od dojatia v ich očiach. Takýmto veľkolepým divadlom skončila naša dovolenka plná splnených prianí, nádherne prežitých chvíľ a dobrodružstiev, na ktoré nikdy nezabudneme. A keby sa k tomu náhodou blížilo, tak si predsa otvoríme tento blog, ktorý mi slúžil aj ako denníček. A dúfam, že sa vám páčil aspoň tak, ako nám dovolenka v Klokanove. Snáď sa nabudúce stretneme pri ďalšom mojom cestovateľskom zážitku.
S pozdravom
Vaša Lenka :)
Posledné fotky:
Posledné fotky:
streda 1. januára 2014
Austrálsko-Grécko-Slovenské Vianoce
Tohtoročné Vianoce sme trávili trošku inak a trošku neeurópsky. V prvom rade musím povedať, že som sa stále sťažovala na počasie, ktoré samozrejme nedovoľuje mať vianočnú náladu. A ono si to vysvetlilo inak a celý deň pršalo a bolo chladnejšie. Normálne som si musela dať na tielko aj sveter, no chápete to?
A teraz pekne po poriadku ako prebiehali moje sviatky v Austrálii. Keďže Vladova sestra Lucia je Slovenka a jej muž George je Grék, tak pravých austrálskych vecí bolo len zopár. Keď sa tu blížia Vianoce, tak si to zaručene všimnete, lebo ozdobený je skoro každý dom. Na štedrovečerne pripravený stôl sa dá takzvaný "Christmas Bonbon", čo vyzerá ako veľká salónka. Ty ťaháš za jednu stranu a človek sediaci pri tebe ťahá druhú a keď sa roztrhne, tak odtiaľ vypadne malý darček. Tešila som sa ako malé dieťa, keď mi vypadol prívesok srdiečko.
Zachovali sa aj typické slovenské zvyky, tak som sa cítila vianočne. Namiesto štedrovečernej večere bol ale štedrovečerný obed, lebo George s Luciou majú dve malé deti a tie už sa nevedeli dočkať, kedy príde Santa Claus. Ozdobený sme malý stromček v izbe. Nie, žiadnu ozdobenú palmu si nepredstavujte. A po celom dome samozrejme rozvoniavanala úžasná kapustnica, ryby, rezne a koláče rôznych druhov. Pred obedom sme si aj prekrojili jabĺčko, čo zvykneme robiť aj doma. S tým, že ak tam bude hviezda vnútri, tak budeme celý rok zdraví. Po obede nasledovalo vykúkanie detí z okna, kedy už príde Santa. Potom sme všetci pobehovali po dome a nosili darčeky pod stromček. Napokon môj Santa (Vlado) zazvonil na zvonček a to bol signál pre deti, že Santa ich už navštívil a pod stromčekom im nechal veľké prekvapenia. Keďže sme s Vladom celý rok poslúchali, tak aj nám doniesol krásne darčeky. Keby sme sa riadili presne tým, aké majú Aussie-ci (Austrálčania) tradície, tak by sme si 24. dali večeru a až 25. ráno by sa dostávali darčeky a hneď potom by sa išlo ma pláž so Santa Clausovskými čiapkami a poskákali by sme do mora spolu s ďalšími desiatkami "Santov". Ale keďže bolo počasie také, aké bolo, tak sme mohli ísť akurát tak viete kam.
Lenže to nám absolútne nevadilo, keďže sme aj tak mali 25. dosť zaujímavý program, a to v podobe Vianoc u pravých, nefalšovaných Grékov. Videli ste film Moja tučná grécka svadba? Tak to bolo niečo podobné až na to, že to nebola svadba ale Vianoce. Išli sme do veľkého domu jednej z Georgových sestier. Ten dom bol ozaj veľký, keďže sa tam napchalo okolo 80 Grékov + naša slovenská grupa. Fascinovalo ma, že ako sme sedeli, tak stále chodili noví a noví ľudia. Mená a rodinné príbuzenstvá som si prestala pamätať po prvých piatich ľuďoch. Ale keby ste tam zakričali "George", tak by sa na vás otočili porad šiesti. Dokonca tam bola aj malá Georgiana, ktorá mala meno po dedkovi. Ďalej mená ako Patriša, Makrína, Stefani a Angelina...sú u Grékov úplne bežné.
Čo sa týka darčekov, tak to nie je tak, že každý člen tejto veľkej rodiny kupuje 79 darčekov. Oni to vymysleli ekonomickejšie. Každý donese len jeden darček, ktorý dá pod stromček a potom si každý výbere poďla toho, ktorý sa mu najviac páči. Teda môžu sa rozhodovať len podľa toho, ako je to zabalené. Kupujú sa väčšinou darčeky do domácnosti, aby neprišlo k tomu, že si napríklad jeden z mnoho Georgov vyberie omylom dámske spodné prádlo. Všetci si posadali okolo vianočného stromčeka. Najbližšie k nemu sedelo 6 najstarších sestier, ktoré sú zároveň aj tvoriteľky celej veľkej gréckej rodiny a tie si vyberali darčeky ako prvé, potom nasledovali všetci ostatní.
Zvlášť sa mi páčila časť zameraná na jedlo. Ako hlavné jedlo mali grilované jahňa a potom nasledoval obrovský stôl plný najrôznejších špecialít a my sme chodili dokola a naberali sme si, na čo sme zrovna mali chuť. Dala som dokonca druhú šancu ústriciam, keďže na rybých trhoch sa mi neosvedčili, ale holt, moje najobľúbenejšie jedlo to asi predsalen nebude. A keď som si myslela, že viac jedla už nemôže byť, tak sa naplnil stôl rozličnými gréckymi-negréckymi dezertmi.
Nakonci sme sa so všetkými rozlúčili a ja som bola strašne rada, že som v Austrálii okúsila aj pravú Grécku kultúru.
A ešte pár vianočných na záver.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)